Collegium Musicum

Sloboda a tvorivosť ako základný predpoklad
vyučovacieho predmetu Hra v súboroch (Collegium Musicum)

Tento vyučovací predmet uvádzaný v osnovách a odbornej literatúre aj ako Hra v súboroch v súčasnosti nadobúda väčšiu závažnosť vzhľadom na sociálne status quo, ale najmä vzhľadom na pôsobenie médií, ktorých účinkom je súčasná tzv. mediálna kultúra so svojou typickou pasivitou. Dovoľte nám podeliť sa o naše pedagogické skúsenosti, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej práce so študentmi vysokých škôl a konzervatórií. Hneď na úvod zdôrazňujeme, že predpokladom kvalitného vyučovania je sloboda a tvorivosť. Oba didaktické princípy podľa nášho názoru by mali tvoriť hlavný pilier akéhokoľvek vyučovania na akademickej pôde, nielen hudobnej výchovy. Isteže, chápať ho môžeme rôzne, avšak viac voľnosti pre študentov, viac priestoru pre vlastné uvažovanie a kritický súd, vlastné rozhodovanie sa – to všetko zaiste patrí na akademickú pôdu, ktorá sa začína už vstupom eléva na strednú školu. Tu často maturitou končí aj akákoľvek šanca ďalšieho vzdelávania mladého človeka.

Ako to už býva, aj predmet Collegium musicum počas svojej existencie na pracovisku prešiel svojim vývojom. Spočiatku sme ho chápali tak, že hlavnou jeho náplňou by mala byť orchestrálna hra, hra v orchestri, v ktorom by sa študenti naučili základným princípom kolektívnej hry a to nielen tým čisto hudobným (hra z listu, súhra, adaptabilita, analýza, iluminácia, senzitivita, flexibilita a podobne), ale aj všeobecným (najmä etickým) princípom práce v kolektíve ako je tolerancia, úcta, čestnosť a poctivosť, spravodlivosť, úprimnosť, prajnosť, pokora a skromnosť, odpustenie, ústupčivosť, uvedomelosť, svedomitosť, zodpovednosť, obetavosť, trpezlivosť, pokoj a rozvaha, dôvera a vernosť, súdržnosť, spolupatričnosť, solidarita, pracovitosť a disciplína, autoreflexia a sebakritika. Tieto etické princípy získané v hudobnom ansámbli sa iste uplatnia aj v ďalšom živote eléva. Pri písaní aranžmán sme vychádzali z daných možností a schopností jednotlivcov, kto na aký hudobný nástroj a ako vyspelo hral. Teda aranžmán bolo „šité na mieru“ vždy momentálnemu nástrojovému obsadeniu vyskytujúcemu sa na katedre, čo vyžadovalo prispôsobenie, častý a únavný prepis aranžmán. Ďalším problémom bolo to, že chýbali kompletné nástrojové sekcie. Aj keď bolo sláčikov  relatívne dosť, chýbal kontrabas, resp. tuba do sekcie „plechov“ a bez basy nemal orchester požadovaný zvuk. Chýbali aj iné nástroje ako trombón, viacero lesných rohov a trubiek, kompletné drevené dychové nástroje a pod. Na vystúpenia musela byť vždy prizvaná posila z iných škôl. Prácu sťažovali aj niektorí študenti tým, že sa pravidelne nezúčastňovali na skúškach a tak často chýbali kľúčové nástroje hrajúce sólo. Taktiež odchodom hráčov po skončení štúdia z orchestra, generačnou výmenou, sa menilo nie vždy najvhodnejšie jeho obsadenie  v neprospech  zvukovej a hráčskej kvality. Preto sa orchester po dvoch rokoch  musel rozpustiť. Predmet však ostal, obmenil sa len projekt v prospech najrôznejších menších zoskupení, najrôznejších žánrov s pracovným názvom hra v komorných súboroch. Študentom sa na vytvorili vhodné študijné podmienky a určili aj pravidlá a povinnosti. Pritom sa však neporušili dva spomínané princípy tvorivosti a slobody vo vyučovaní.

Tvorivé prostredie

Je všeobecne známe, že v predchádzajúcich storočiach sa v Európe najmä v rodinách často muzicírovalo. Hudobne talentovaní rodinní príslušníci či známi mali možnosť  preukázať svoje interpretačné, improvizátorské a skladateľské vlohy v kruhu svojich blízkych. Dnes tomu tak nie je a muzicírovanie sa zredukovalo na pasívnu recepciu médií, hlavne TV a internetu. Školské prostredie nepochybne by malo takmer rovnocenne nahradiť tento vážny deficit simuláciou „rodinného muzicírovania“. Domáce a školské muzicírovanie  je u budúcich profesionálnych hudobníkov (aj učiteľov) vlastne prípravou pre budúce povolanie. Pre mnohých študentov je Collegium musicum jedinou možnosťou koncertovať na verejnosti, resp. predviesť svoju skladbu a aranžmán.

Variabilný inštrumentár:  hľadanie partnera

Všetko sa odvíja od obsadenia nástrojov, spevu a hráčskych schopností, často aj kamarátskych a partnerských vzťahov. Študenti sa môžu slobodne rozhodnúť pre svojho partnera – spoluhráča v súbore. Obsadenie je, pravdaže, limitované hudobnými nástrojmi, ktoré sú k dispozícii. Medzi sebou si študenti sami vytvárajú najrôznejšie nástrojové zoskupenia, rozhodujú sa pre prevažne menšie obsadenia ako sú duet, trio a kvarteto. Mnohé z nich sú atypické, charakteristické skôr pre populárnu hudbu, napr. klavír a elektrická gitara; klavír a dievčenské trio; husle a elektrická gitara a iné. Isteže, hrá sa aj v klasických komorných zostavách ako klavírne duo, husľové duo, klavír a violončelo, klarinet a klavír, sláčikové trio a kvarteto, vokálne kvarteto s klavírom a iné, pričom „gro“ repertoáru tvoria staršie diela klasikov. Limitným prípadom je aj výnimka, keď študent nenájde vhodného partnera na muzicírovanie a hrá sólovo na nástroji bez sprievodu, prípadne ako spevák sa sprevádza sám na gitare alebo klavíri, čo však už nie je hra v súboroch, avšak kvituje sa tu snaha o muzicírovanie. Po našich skúsenostiach v práci so študentmi je zrejmé, že „hľadanie vhodného spoluhráča“ – partnera pre vystúpenie je nielenže „ťažkým orieškom“, ale doslova tvorivým experimentom hľadania a uvažovania, ktorý môže potom pri prezentácii na koncertoch prekvapiť poslucháčov: auditórium kolegov i samotného učiteľa.

Voľný výber skladieb

Študenti majú prenechanú takmer absolútnu slobodu pri zostavovaní dramaturgie skladieb rôznych štýlov či období. Limitujúce je len to, aby študenti po vzájomnej dohode striedali rôzne štýly, neobmedzili sa len na povedzme klasickú vážnu a ľudovú hudbu, ktorá je pre mnohých najvlastnejšia. Osobitne vždy im odporúčame siahnuť aj po hudbe 20. storočia. Obľúbený je však len neoklasicizmus, rock-pop-jazz a šansón. Avangardná a nová tzv. vážna či alternatívna hudba (vrátane atypických jazzových štýlov) takmer úplne absentuje! Pri opakovanom vystúpení za jeden semester, ak sa už všetci študenti vystriedajú (teda 1x prezentujú, zahrajú nacvičenú skladbu), žiadame od toho istého ansámbla aj interpretáciu iného žánru. Avšak toto študenti nie vždy ochotne akceptujú a najradšej sa pohybujú v rozmedzí jedného štýlu, ktorý ich schopnostiam a zručnostiam najviac vyhovuje.

Časový harmonogram

Dôležité je určenie časového harmonogramu vystúpení účinkujúcich: meno, názov skladby, dátum vystúpenia. Vyžaduje to disciplína, poriadok, systém a plynulý chod vyučovania. Časový harmonogram totiž študentov núti byť aktívnymi, zodpovednými k štúdiu na škole. Na jednej vyučovacej hodine (v rozmedzí 45 minút) sa môžu v pokoji optimálne prezentovať cca dva súbory. Stáva sa najmä v závere semestra, že kvôli zápočtom či bodovaciemu hodnoteniu naraz chcú ansámble vystupovať v neúnosnom počte a opačne, ak sa nepripraví žiaden súbor na prezentáciu na nejakú vyučovaciu hodinu, aj keď k nacvičeniu skladby je dostatok času (pretože rozvrh, obsadenie a repertoár sa spravidla určuje hneď na začiatku semestra), hodina je „spálená“, nevyužitá. To ale kvalifikujeme ako najväčší nedostatok a nezodpovednosť študentov.

Študenti majú mať teda na nácvik skladieb dosť času. V nevýhode sú tí, ktorí idú prví. Preto sa na prvých  hodinách v semestri venujeme improvizácii: hraniu bez väčšej prípravy, ktorá  nevyžaduje toľko času. Teda ide o prezentáciu tých študentov, ktorí vedia dobre improvizovať.

Ako prebieha umelecký výkon (prezentácia)

Pred samotným umeleckým výkonom (prezentáciou) študenti najprv skladbu predstavia. Informujú poslucháčov najdôležitejšími historiografickými údajmi o autorovi, o skladbe, prípadne aj urobia krátku charakteristiku (analýzu) skladby a popíšu všeobecné i tie svoje hudobno-interpretačné problémy. Následne zahrajú skladbu. Skladba či cyklus skladieb by nemal trvať viac než 5-7 minút, aby sa zvýšil čas pre diskusiu a možnosť vystúpenia iných interpretov na tej istej hodine. Nie je to však striktná podmienka, pretože niektoré cyklické skladby trvajú viac než desať minút, potom sa však už nezvýši čas pre ďalší ansámbel na tej istej vyučovacej hodine. Môže sa to riešiť vhodným výborom jednej či dvoch skladieb z cyklu.

Kolektívne hodnotenie výkonu

Myšlienka kolektívneho a individuálneho hodnotenia povstala spontánne z praktického vyučovania. Je totiž prirodzené, že bezprostredne po koncerte či opernom predstavení poslucháči či diváci opúšťajúci koncertnú sieň hodnotia jeho úroveň z interpretačnej stránky, zdieľa sa bezprostredný estetický zážitok. Jednoducho cíti sa potreba hneď sa porozprávať o koncerte po jeho odznení, sprostredkovať si navzájom svoje dojmy z predstavenia, prípadne si aj vymeniť kritickejšie názory na výkon umelcov, na dramaturgiu, na repertoár, scénu, réžiu a podobne. Collegium musicum sa tak stáva zároveň živnou pôdou pre hudobno-kritický seminár. Tu sa študenti často prvý krát naučia bezprostredne reagovať na interpretačný výkon, zaujať svoje vlastné kritické stanovisko, cibriť výrečnosť, rétoriku, naučia sa vhodne a trefne používať odborné termíny, stávajú sa tak otvorenejšími k sebe navzájom, ale učia sa zároveň byť citlivými, zdržanlivými a najmä tolerantnejšími k umeleckým výkonom svojich kolegov. Stávajú sa objektívnymi kritikmi a demokratickými diskutérmi, teda učia sa vedieť vypočuť si aj názory iných. Tu sa môže učiteľ citlivo zapojiť do diskusie, prejaviť svoje postrehy,  s citom usmerniť interpreta, oboznámiť študentov o problematike týkajúcej sa daného výkonu alebo aj inej oblasti z vlastnej skúsenosti, dotknúť sa analýzy skladby. Často sa v diskusii odkrýva pre učiteľa väčší priestor pre vlastné názory, postrehy a to najmä vtedy, ak viazne diskusia alebo ak sú kratšie vystúpenia. Teda učiteľ musí rátať aj s istým nezáujmom študentov vždy s vervou diskutovať o danom výkone a to z rôznych príčin. Isteže prednosť prejavu názoru má mať skôr študent, nie učiteľ a to najmä vtedy, ak diskusia študentov je vitálna, ak sú študenti aktívni. Ak to učiteľ uzná za vhodné, môže diplomatickým gestom posmeliť hanblivejších študentov k väčšej aktivite v diskusii.

Celkový význam a prínos predmetu Collegium musicum

Koncertovanie na verejnosti (aj pred učiteľom a kolegami študentmi v triede) je vždy pre študentov prínosom. Jednak študenti sa majú možnosť oboznámiť s kvalitným (často profesionálnym) repertoárom najrôznejších žánrov hudby. Získavajú cenné skúsenosti práce v kolektíve, v hudobnom ansámbli. Na pódiu majú možnosť „otestovať“ – zistiť volúmen svojej charizmy a to priamo na reakcii náročných, hudobne vzdelaných a talentovaných poslucháčov (kolegov a učiteľa, viacerých učiteľov, niekedy i rodičov) na vlastné predvedenie danej skladby, pocítiť na sebe, čo je tréma, zodpovednosť za vlastný umelecký výkon, majú možnosť otestovať, ako je to „stáť na pódiu a hrať“ – prosto touto formou umelecky i ľudsky študenti dozrievajú.

Pridaj komentár