Hudba v období antiky

Charakteristika

ancient-dancing-egypt

Hudobná kultúra starovekých Grékov a Rimanov bola na veľmi vysokej úrovni. Oba národy mali k hudbe blízky vzťah, predstavovala pre nich transcendentálnu zložitosť posmrtného života.  Hudbe pripisovali veľký účinok na ľudskú dušu. Hudobní teoretici najviac zdôrazňovali estetické pôsobenie na mravnú silu človeka.  Starogrécka hudba bola jednohlasná (vokálna i inštrumentálna) –  až neskôr sa objavila heterofónia. Pestoval sa predovšetkým sólový a zborový spev,  veľká pozornosť bola venovaná aj nástrojovej hre (náuka o hudobných nástrojoch – nazývaná organiké). Základ gréckej tónovej sústavy bol tretrachord, teda zostupná rada štyroch tónov v rozsahu čistej kvarty. Rozoznávali tri druhy tetrachordu: dórsky, frigický a lydický. Rimania prijímali hudobné názory, nástroje, teóriu i prax od Grékov. Hudbu uplatňovali ako v dramatických útvaroch, tak i v pantomíme. Pestoval sa tak isto zborový spev i nástrojová hudba v plnom obsadení.

Najpoužívanejšie nástroje

kithara, lyra, aulos, harfa, forminx, salphinx, keras, krotala, kymbala a tympanon. Gréckym vynálezom sú hydraulické varhany.

Osobnosti

  • Pythagoras

Dôležité pramene

Starogréckych kompozícií sa dochovalo len veľmi málo. Dosial poznáme iba päťnásť autentických pamiatok gréckej hudby. Najznámejšie z nich sú hymny na boha Apolóna a skolion na Seikilovom náhrobku (ide o hrob neznámeho učiteľa hudby, ktorého poznáme iba pod menom Seikilos) v Tralles (na ňom je vytesaný krátky spev s informáciami o výškach a dĺžkach spievaných tónoch).

Prínos

– rozvoj hudobnej teórie, ktorá bola východiskom ďalší rozvoj európskej stredovekej kultúry

– rozvoj hudobných nástrojov

Odporúčaná literatúra

 

Pridaj komentár