Anjel, alebo skôr Anděl a nositeľka tejto ceny Lenka Dusilová. Spolu so svojou kapelou zavítala do bratislavského Múzea obchodu a pripravila naozaj anjelský večer.

Čo majú spoločné bluesové osobnosti Muddy Waters, BB King a Peter ,,Bonzo“ Radványi? Majú štýl. Štýl, ktorý budovali od základov, štýl, ktorý je pre nich osobitý a štýl, ktorý bude inšpirovať nasledujúce generácie. V piatok 11.júna sa úlohy predskokana zhostil práve Bonzo. So svojou rezofonikou a jedinečným hlasom, ktorý nám cez rozhlas odkrýva tajomstvá a históriu blues, zaspieval nejednu ,,dvanástku“ či už zo svojej alebo zahraničnej tvorby. Výrazným elementom bol sólový gitarista Martin Konfráter, ktorý šikovne vedel využiť nielen ostrý twangový zvuk, ale i jemne matný claptonovský ,,woman-tone“. Diváci usadení pod dvoma javormi si za príjemného počasia mohli užívať posledné lúče slnka spolu s piesňami ako Nemám hlad, John Mayall, či No Expectations.

A teraz mal prísť spomínaný anjel...

Možno to bude znieť už otrepane, ale Múzeum obchodu sa znova prekonalo. Organizátori priniesli kúsok hudobného neba - zázračné dieťa, ktoré začalo kariéru v 10-tich rokoch, frontmanku kapely Sluníčko, ostrieľanú speváčku, ktorá spolupracovala s kapelami Lucie a Čechomor, držiteľku niekoľkých ocenení Anděl... a to všetko v jednej osobe menom Lenka Dusilová. Jej kapela Peter Binder (gitara), Rasťo Uhrín (bassgitara), Martin Novák (bicie), sa síce trocha dlhšie nazvučovala, no to čakanie stálo za to.

Prvou piesňou boli Vlčí oči. Príjemná a pozitívna melódia uvoľňovala divákov, zamatovo jemný hlas bol ako pohladenie. Celý večer sa tak niesol v pokojnej nôte a pomalé stmievanie sa len pridalo na zážitku. Výbornou sólovou gitarou sa ukázal Peter Binder. Amosferické prvky miesil so zručnosťou i melodikou Mikea Sterna a do dokonalosti to priviedol vycibreným feelingom Davida Gilmoura. Zvyšok kapely sa predviedol etno-fusion songom Výkřik, kde výbornými bicími a bassgitarou dotvorili tú správnu náladu. Zazneli piesne ako Púlnoc a Moja máti. Diváci mali možnosť zažiť pestrofarebný komplex štýlov – atmosferické až psychedelické sa naraz skĺbilo s folkovým cítením s miernym fusion nádychom šmrcnutým alternatívou.

Lenka Dusilová pripravila naozaj nezameniteľný večer. Vytvárala medzi ľuďmi akési čaro. Jej príjemná hudba prebudila na okamih v každom človeku to dobré, dovolila oddýchnuť a zároveň rozpovedala príbeh. A o tom sú letné večery – o príbehoch.

V jednej zdanlivo bezvýznamnej vete zhrnula celý večer: ,,Hrozný vedro, ... ale je to krása“