Taký bol Rock for People. Názov môže miasť a vytvárať dojem, že festival je špecializovaný, alebo úzko profilový. Nie je to pravda, pretože okrem rockových skupín, ponúka aj alternatívu, elektroniku, fúziu možno povedať všehochuť, obľúbené, ale nie až tak komerčné skupiny. Pre ilustráciu by som ju možno prirovnal k slovenskej Pohode. Vystúpili tu mnohé aktuálne veci, ale aj skupiny ktoré majú svoju slávu za sebou, ale momentálne chystajú nové albumy....

Atmosféra bola priateľská, nikde žiadny policajti, netrebalo dozerať na spôsob Veľký brat ťa sleduje. Ľudia, ako by si uvedomovali, že majú plnú dôveru a podľa toho sa správali. Isté incidenty sa mohli udiať, ale ja som žiadne skoro nezaznamenal a to som skúmal, nazeral, nasával atmosféru.

Navodzovaná bola atmosféra my sme tu pre ľudí a to bola z dosť veľkej časti pravda. Ochotný pracovníci, organizátori aj personál. Informácie na mnohých miestach.

Páčila sa mi aj zelená koncepcia festivalu. Ekológia bola pre Rock for People dosť dôležitá. Separovaný zber odpadu, následná recyklácia založená na sieti zberných miest. Zberné miesta boli monitorované a priebežne vyprázdňované. Jedlo aj pitie balené v biopohároch a bioobaloch. V tzv. Zelenom mestečku mohli neziskové organizácie a firmy prezentovať využitie alternatívnych prírodných zdrojov. V rámci svojho eko programu podporil Rock for People verejnú hromadnú dopravu, re-cyklované papiere a cyklojazdu spolu organizovanú s eko byciklisticko hippie kapelou The Ginger Ninjas (o ktorej bude ešte reč a je aj pripravený rozhovor).... Nielen hudbou a zábavou je človek sýty, treba myslieť nielen na svoj žalúdok a pôžitok, ale aj na budúce generácie a tak je sympatické, že sa organizátori snažili zelenou politikou aspoň trochu popohnať veci dopredu. Aj, keď ešte bude dlho trvať zmeniť myslenie ľudí, čoho bolo dôkazom aj plné parkoviská.....

Nultý deň nazvaný „Večírek pro nedočkavé“  je už dlhou súčasťou a ponúklo iba jednu  zahraničnú skupinu bieloruskú Lyapis Trubetskoj.  Slovensko ako zahraničie nerátam, bol to skoro československý večer. Psí vojáci, Mandrage, Mňága a Žďorp, Laco Déczi..... Na otváracom večierku bolo vyše 10 000 nedočkavcov – kvalitná hudba zo všetkých strán a bolo jedno či jazz, rock či metal..

Až päť stagov nedovolilo ušiam hudobno dychtivých si oddýchnuť. Dva hlavnejšie stany určené pre hlavných headlinerov a tri vedľajšie, kde po väčšinou drtili české a slovenské bandy s občasnými výnimkami zahraničných skupín.

Otvorenie obstarali francúzsky do ružova odetý Pink it Black, ktorý svoju performanciu začali už uprostred „festivalovej púšte“ a postupne sa za zvukoch svojich trúbiek posúvali k pódiu.

Zjavne pozitívne naladený nemecký ska punk Mutabor si pódium vychutnávali a spevák si doprial aj trochu športu a pri speve si zaskákal na svojej privezenej trampolíne. Kanadský Mahones mix Dropkick Murphys a Pogues sa ukázali ako fanúšikovia írskeho folklóru a punku. V textoch po vychvaľovali whisky a nezabudli ani na základný punkový štandard Teenage Kicks od Undertones.

Rovnako skvelý a originálny boli Inspector Cluzo (možný adept na maskota festivalu, keďže tu hrali už po niekoľkýkrát) ktorý iba v dvojici, tandem bicie a gitara dokázali spraviť rockovú energetickú neriadenú strelu. Skindred na čele s nespútaným divochom a zabávačom Benji Webbom zas sviežo mixovali reagge a metal a právom sa pýšia ocenením najlepšej britskej koncertnej kapely. Trochu sklamali kanadský Alexisonfire z ktorých CD albumov sršala taká nasratosť a energia, že ich koncertný set bol dosť sklamaním. Jeden melodický a druhý agresívny ručiaci hlas mohli zaujať, ale pri opakujúcich a ešte nie dosť kvalitne zahraných skladbách nastal ....stereotyp.

Coheed and Cambria pohybujúci sa na hranici medzi progres a alternatívnym rockom majú zaujímavé pozadie. Spevák Claudio Sanchez je zároveň aj spisovateľom sci-fi príbehov a všetkých päť albumov vychádza z jeho príbehov. Veľmi zaujímavá partička a ich hudba pripravená rozniesť všetky meditácie do všetkých kúskov vašej mysle. Škoda, že zrušili dopredu avizované rozhovory, bolo by to iste zaujímavé rozprávanie.

Raper, či skôr kazateľ, spájateľ undergroundového a mainstremového sveta Tricky bol veľmi sugestívny a rozmanitý. Keď niekto na jednej ponúkne intímnu baladu s odkazom pre Ježiša a nechá svoje srdce búchať do mikrofónu a na druhej strane pozve vyše päťdesiat ľudí na pódium za zvuku prebratej skladby Ace of Spaces od Motorhead iste na seba upriami pozornosť. Celú svoju energiu venoval ľuďom.... Prvý vrchol večera....

Nasledovali ďalšie dva... Skunk Anansie patrili v deväťdesiatych rokoch medzi to najzaujímavejšie a rozhodne aj najznámejšie čo ponúkla rocková hudba. Skin je veľký živel predviedla to aj v Hradci Králové. Jej pekná lesknúca hlavička akoby vyzývala hudobné múzy, ktoré jej šli v ústrety.
A ešte pekne odrážala laser ? Dobrá správa, že po takmer jedenástich rokoch opäť idú nahrávať nový album.

Najväčšie čakanie a zároveň najväčšie očakávania sa čakali od elektronickej trojky The Prodigy. K vývoju elektronickej hudby prispeli podstatným dielom a vďaka nim existuje v hudobných encyklopédiách označenie elektronický punk. Démonický začiatok. Za zvuku ťažkého rave vstúpili do inferna traja démoni. Keith Flint, Maxim a mozog skupiny Liam Howlett.

Keith zas divoko extázne tancoval, Liam so živou elektrickou gitarou dodával veľké decibely a Maxim prispel  provokujúcou hlasovou disharmoniou. Všetky hity na, ktoré si len spomeniete – Breathe, Jericho, Out of Space, Fire, Smack My Bitch Up a množstvo ďalších. Prodigy zhypnotizovali a sfanatizovali dav. Inštinkty a pudovosť vyplávali na povrch.

Po Prodigy množstvo ľudí išlo oddychovať, napojiť sa tekutín alebo ísť „oslavovať“ úspešný koncert na zvyšné skupiny. Z tých väčších ešte zahrali Blasted Mechanism šikovne kombinujúce historické nástroje s drum n´bass a trancom a Dreadzone. Oproti Prodigy dosť jemná elektronika mixnutá s dubom.

Ani na zvyšných stagoch po celý deň neprestal behať život. Mnohé mali dosť slušné návštevnosti a niektoré kapely už tak veľkú návštevnosť možno nikdy nedosiahnu.

Pokračovanie na budúce