Alternatívna monštruóznosť, zelený areál, bicykle a hardcore vs. rock. Po veľmi veľmi slušnom rozbehu sa očakávania ešte stupňovali. Uši (niektorí si pomáhali štupľami, najmä štáb a SBS) aj nohy začínali byť unavené (vtedy dobre padla požičaná kolobežka od nemenovaného sponzora), ale zážitky trebalo vstrebávať a blížiaci sa strach neprešvihnúť svoju skupinu, alebo hudobné prekvapenie, teda skupiny, ktoré prišli možno bez očakávania, ale o to viac prekvapili. Pozitívnych prekvapení bolo niekoľko. Hneď na obed vystúpila americká parta Wisdom In Chains.

Parádny hard core, metalové gitary žiadny pseudo ručanie, ani trendové nadbiehanie. „Šialenec“ Joe Black to dal na frak každej rádoby hardcore skupine s melodickým hlasom. Štvorčlenné vokály, „dirty“ basa, melódie vrývajúce sa pod kožu a dvojkopák. Silná a dojímavá bola skladba Back to the Ocean venovaná zosnulému kamarátovi, ktorý je už v hardcorovom nebi.

Evergreen Terrace skôr nudili, koncertnou kapelou asi žiaľ nie sú, možno veľké pódium im prekáža. A tak nuda nuda nuda....
Trocha zimy prišlo potom zo škandinávskou bandou Disco Ensemble, ktorej nie je cudzí žiadny žáner a je ťažké je zaškatuľkovať. Indie rock, punk, elektronika.. Sú to skrátka klubový miláčikovia a spevák a klávesák Miikka Koivisto dokázal veľké komuniké...

Pre tých skôr narodených, ale aj lekcia pre tých mladších (najmä pre Billy Talent  bola šou Suicidal Tendencies. Veľmi nápaditá a rozmanitá hudba. Metalovo – trashové gitarové linky, funky basgitara Steva Brunnera a punkový prejav Mike Muira. Až virtuózne sólové gitarové pasáže, ktoré si vychutnával aj spevák Mike. A také bicie sólo aké dal Eric Moore také snáď na Rock for People nedal žiadny bubeník...Zvukový orgazmus pre uši ...

Jello Biafra známy agitátor (pre niekoho možno populista), rečník a bývalý spevák a duša Dead Kennedys mal byť čiernym koňom festivalu. Mňa však jemne sklamal. Mal som veľmi veľké očakávania, ale jeho krátky set ma neuspokojil. Pre jeho obhajobu treba dodať, že si pomýlil miesto a jeho koncert bol o takých dvadsať minút kratší. Tak už má nad 50 rokov takže asi jemná senilita sa začína prejavovať  Trochu bizardná postavička, trochu šialenec, ale je skvelé že na svete sú podobní ľudia, ktorým nie je ľahostajní osud nášho sveta. Skladby California Über Alles a Holiday in Cambodia  zahriali pri srdci každého kennedyfila, aj keď Jello je s nimi do kosti pohádaní.

Škoda čakal som od jeho výstupu viac. Ako klubový dvojhodinový koncert by to bol zrejme väčší zážitok.
Naopak veľkú radosť mi spravila Juliette Lewis z ktorej som bol najprv v rozpakoch. Teda z jej mena na plagáte. Vravel som si spievajúca herečka? Takých už bolo a nedopadlo to dobre (viď. Scarlett Johansson). Ona sa narodila nielen pre kameru, ale aj mikrofón. Modrovlasý chameleón ktorý si zobral filmové maniere aj na pódium. Vôbec to nevadilo, bolo to milé, zábavné a aj sexy. Strúhala pózy, vrtela sa pred fotografmi, pózovala a veľmi silno aj spievala. S novou skupinou The New Romantiques roztočili parádny rock....

Všetci títo interpreti boli skvelí, ľudia ich poznali prišli na nich vo veľkých húfoch a predsa bola jedna skupina, veľké meno na plagáte. Skupina na ktorú boli ľudia ochotní prísť len kvôli nim. Muse...

Muse britská gigantná indie rocková banda šliapajúca do mainstrímových vôd. Vlastne oni už sú tam oboma nohami, ale stále si zachovávajúc vlastnú tvár. Vyše 25 000 ľudí bolo zvedavých na najlepšiu britskú koncertnú skupinu. Scéna, ktorú organizátori postavili bola zatiaľ najväčšia v celej histórii festivalu. Monštruózna, pútajúca, záhadná, virtuózna, odťažitá a emočná zároveň.

Matthew Bellamy líder, spevák a gitarista je veľký sympaťák a podporovaný svojimi troma kolegami spustili emočne nabitú hudbu, aj keď miestami dosť chladnú až strojovú presnú hudbu. Profesionálne zahrané, ale keď ste neboli až vpredu mohli ste byť ochudobnený o zážitok, ale to je veľká nevýhoda všetkých „štadiónových“ skupín.

Skupiny účinkujúce v čase Muse mali trochu smolu. Vystupovali totiž pri veľkej čiernej diere, ktorá požierala ich potencionálnych divákov. Ale napr. takí Plexis (ktorí odohrali podľa mňa jeden výborný koncert s dobrým pesničkovým výberom) mohli byť spokojní. Mali skoro plno ako v menšom klube.

A známy eko-bojovníci a propagátori byciklov The Ginger Ninjas mali veľmi slušnú návštevnosť. Skoro dve tisícky. „Zelení nindžovia“ sú na svojom veľkom svetovom turné, ktoré absolvujú iba na bicykloch!!!!  Na bicykloch si nesú všetko – seba, nástroje, aparatúru, techniku....

A elektrinu si na svojich koncertoch a teda aj v Hradci Kráľové vyrábali sami pomocou bicyklov, ktoré boli napájané na špeciálne upravený systém. Pozitívne naladené country, funky, občas reagge a ska. Veľká párty a večierok na dobrú noc.... Bavili sa všetci. Diváci, muzikanti, ich manažér a aj ľudia ktorí šliapali na bicykli a vyrábali elektrinu pre ozvučenie. Tí sa striedali z radov ľudí a tí čo skončili, skončili na pódiu a veselo tancovali a tancovali.....

Veľký kontrast. Na jednej strane Muse, ktorí tiež propagujú ekológiu a zdravý spôsob života, ale ich šou je dosť megalomanská a maličkí The Ginger Ninjas, ktorí možno nie sú takí známi, ale kto príde s nimi do styku nikdy na nich nezabudne... (So skupinou sme spravili rozhovor a čoskoro bude na webe)

pokračovanie nabudúce

autor: D.H.ml.