Vrbovské vetry dofúkali predčasne.Festival Vrbovské vetry sa tento rok dočkal svojho 4. pokračovania. S neplánovaným záverom. Areál futbalového štadióna vo Vrbovom museli tento rok návštevníci opustiť skôr ako plánovali.

Plynulý chod festivalu prerušila avizovaná búrka, organizátori sa preto rozhodli stopnúť produkciu a návštevníkom odporučili okamžitý odchod domov. Pre jednotlivcov, ktorí plánovali stanovať a nemali sa ako dostať do bezpečia bol pripravený náhradný program na tribúne futbalového štadióna. Kapely Karpatské chrbáty, Bez ladu a skladu, Chikulikitua & Projetky a Slniečko, ktoré sa na pódium nedostali, prisľúbili svoje vystúpenia na budúcom ročníku festivalu.

Stred sveta je vo Vrbovom!
Pre tých, ktorí nedajbože nevedia, mestečko Vrbové sa  nachádza neďaleko Piešťan a pre svoju polohu býva hanebne nazývané i ako jeho predmestie. Za toto pomenovanie by mi klepol po prstoch nejeden Vrbovčan, na čele s bratmi - Pánmi Bratmi Jobusovcami. Tí vytýčili Vrbové ako stred sveta, vesmíru a zemského plášťa. So všetko vážnosťou. A že tento bod má i svoju fyzickú podobu a stáva sa "pútnickým" miestom svedčí o serióznej činnosti bratov Braňuška a Andreja, ktorí svojimi mnohými projektmi a aktivitami pravidelne pozdvihujú kultúrnu úroveň Vrbového. Festival vznikol z kamarátskeho popudu a na organizácii sa pravidelne podieľajú i Martin Višnovský a Whisky. S  jemnou dávkou nadsázky ponúkame ponor do ich obdivuhodného sveta tajov, úsmevného a inšpiratívneho.

Najdlhší slovenský festival
Sprievodné festivalové  aktivity prebiehajú od pondelka 12. do piatka 16. júla. Tento ročník otvoril v pondelok známy symfonický orchester Art Music Orchestra, v utorok sa pod moderátorskou taktovkou  Dada Nagya prezentovali nové knihy Braňa Jobusa Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda a Na výlete do vesmíru. Ako ste mohli postrehnúť, hlavný organizátor je nielen hudobník, ale i spisovateľ, talentovaný a dobrý človek. V stredu sa konala beseda Lampa so zaujímavými hosťami Dorotou Nvotovou, Petrom Beckom Ondrejovičom, Palom Barabášom a Whiskym, ktorí sa rozrozprávali o svojich zážitkoch z cestovania. Štvrtok sa niesol v duchu vážnej hudby a v piatok sa predstavil legendárny basgitarista Richard Scheufler z Pražského výberu 2. Po každom výstupe bol pripravený film premietaný prostredníctvom pojazdného Bažant kinematografa.

O splnených snoch
V sobotu 17. júla už od rána mieria všetky cesty do Vrbového, kedy je každoročne naplánovaná hlavná hudobná časť. Nie je o headlineroch vystupujúcich vo večerných hodinách, program je vyvážený a interpreti sú vyberaní najmä podľa vkusu Braňa Jobusa, ktorý si tým na festivale každoročne  plní sny. Časový harmonogram sa nezvykne dodržiavať, lebo všetko beží podľa vrbovského času, kde hodiny a minúty nie sú podstatné. So začiatkom presne o 13:13 sa predstavili Piijem&Matelko&Malevil, v skorej poobednej hodine  rozskákala napriek veľkej horúčave pomerne značnú časť návštevníkov  Para. Treba spomenúť i každoročné obľúbené sprievodné aktivity ako streľba z poplašnej pištole a akčné preteky na húpacích koňoch. U prítomných kováčov ste si mohli dať vyraziť mincu multiorganizície Kriak - Jeden Vrb.

Hudobná časť pokračovala v pokojnejšom rytme s jamujúcim znamenitým triom Valihora, Griglák, Vizváry. Nálada jemne poklesla, no úspešne ju pozdvihla veselá partia Skaprašupina.

Vivat preccedovi
Nasledovalo naozaj honosné a premyslené otvorenie a následné zatvorenie festivalu. Za fúkania do najdlhšieho a najnovšieho dychového nástroja z dielne Andreja Jobusa odkrútili obrovský ventil Braňuško, Whisky a Martin Višňovský. Členovia Vrbovskej oslobodzovacej armády (jej cieľom je oslobodiť obec Prašník spod vlastnej nadvlády) strieľali z dela smerom na Prašník a Miško Kaščák vypustil holubice. Odznela hymna multiorganizácie Kriak, všetko pod dozorom jej predsedu - Pána precceda Húpacého Kóna. Festival sa následne v podobnom duchu zatvoril. Program však pokračoval ďalej. Tohtoročným prekvapením bolo vystúpenie basáka Richarda Scheuflera a jeho syna na bicích, ktorí zahrali v komornom prevedení covery známych songov, medzi inými beatlesácku Come Together, Ain't No Sunshine od Billa Withersa, či Lennyho Fly Away. Zložitejší bol nástup Jobusovcov vo Vrbovských víťazoch hrajúcich priemyselný folklór s tematikou práce, najmä bezpečnosti pri práci. Už len nazvučenie  množstva "nástrojov", na ktorých hrajú je zážitok. Tieto inštrumenty  nenájdete v žiadnom obchode, pochádzajú z dielne Andreja Jobusa a tóny, ktoré vedia vylúdiť sú niekedy až moc porovnateľné s drahými hračkami. A ako bonus sa predstavil i 13ty batalión minerála Jobusa ? la najväčšia a jediná záchodová dychovka na svete. No neznie to prinajmenšom lákavo? Plnohodnotné vystúpenie obohatené trefnými komentármi - treba vidieť. Nasledovalo veľké krstenie - nového cd Vrbovských víťazov - Výrobná porada a nových už spomínaných kníh Braňa Jobusa Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda a Na výlete do vesmíru.

Prašník vracia úder
Neskôr sa vrbovskému inak veľmi rôznorodému  publiku (od mladých, starých cez írskeho punkáča, ktorého povolaním je zabíjanie kráv až po moju prodekanku pre štúdium) predstavil undergroundový spevák Tony Ducháček so skupinou Garage a mierne zmätené reakcie vyvolala Gertrúda Wirschinger s kapelou Creamy Bubies. Vetry sa počas rázneho koncertu Slobodnej Európy citeľne rozfúkali a po jeho skončení sa organizátori rozhodli na základe výstrah zo SHMÚ festival ukončiť. Jeden sen tak zostal nesplnený. Napriek občasnému frflaniu na zlé pivo, dlhé rady a podobné obligátnosti patrí veľká vďaka vytvoreniu skvelej atmosféry, aká sa vidí len vo Vrbovom. Držíme palce a tešíme sa na Vrbovské vetry 2011!

Text: Barbora Machovičová
Foto: Marek Valašík / fotoreport nájdete na www.musicpress.sk