Caliban, All Shall Perish, Eyes Set To Kill, Attila, WBTBWB – 13.02.2012 Majestic Music Club
Vo vybičovanej, ale skromnejšej atmosfére sa uskutočnil preložený koncert nemeckej metal corovej kapely Caliban. Tí mali hrať v Bratislave už pred rokom , ale akcia sa zrušila.
Večer nabitý tvrdou hudbou podporilo až päť skupín idúcich v jasnej línii tvrdosti, no nie na úkor technickej zručnosti. Každá kapela podala výrazný muzikantský výkon, aj keď rozdielnej štýlovej povahy.
Skupina Attila mala nápadný dvoj vokál na hranici grindového kvičania a crustovej škriekanosti. Nebolo to iba o sólovom striedaní týchto vokálov, lebo sa miestami stretli v „normálnej“ hladine.
Death core prezentovali nemecká formácia We Butter The Bread With Butter (WBTBWB) a Američania All Shall Perish. WBTBWB existuje štyri roky auž druhý krát stihli prísť na Slovensko. Kapela má dobrú marketingovú stratégiu a podarilo sa im urobiť okolo seba rozruch. Svoju tvorbu označujú ako buttercore so značným podtónom pre iróniu.
Američania ALL Shall Perish sa predstavili s podobným prejavom, aj keď ich gitary mali väčšiu čistotu a spev šiel do
väčších hĺbok. Skupina najmä na štúdiových nahrávkach vie štýl death coru posunúť vždy o krok vpred, respektíve vylepšovať už tak dobrú techniku. Aj preto v Bratislave nezneli skladby, ako z kopiráku, ale odlišovali sa. Sekané riffy neboli prioritou, ale keď už zazneli malo to veľký spád. Omnoho viac sa sústredili na rýchle vybrnkávačky a medzi sóla. Obe kapely tiahli hrou aj vokálom k švédskym death metalovým melodikom At The Gates. Bližšie k nim mali All Shall Perish.
Ďalší Američania Eyes Set To Kill, odklonili dráhu dovtedy dominantného death coru. Aj oni už na Slovensku vystupovali a to minulý rok v susednom Randal klube. Hrajú metal/emo core. Aj, keď hlavné slovo by mal mať spevák Cisko Miranda, dominantnou tvárou sú sestry a zakladateľky kapely Alexie a Annisa Rodriguezové. Scremo spev Ciska odľahčuje Alexia s čistým vokálom. Kým v Randali mali menšie pódium, tento krát museli zápasiť s veľkým priestorom. Stáva sa to mnohým kapelám, ktoré hrávajú aj koncerty vo veľkých sálach, či na festivaloch. Záleží potom na ich komunikácii a šikovnosti, ako sa s tým vysporiadajú. ESTK to zvládli a okrem očného pridali aj fyzický kontakt v snahe čo najviac sa stotožniť s ľuďmi v sále. Najviac u ľudí zarezonovala posledná vystupujúca kapela – headliner turné Caliban.
Títo Nemci sú neuveriteľní makači, no napriek ôsmim vydaným albumom stále prestupujú vo svojom žánri. Nejako sa im nedarí presadiť vo veľkom hudobnom trhu, na čo ich ambície určite siahajú. Skupina rieši dilemu, že hodnoverní na ňu pozerajú s dešpektom obviňujúc ju s pózerstva a mainstrem naň zas nahliada, ako na undergroundovú záležitosť. Caliban má potrebné kvality, aby presvedčil obe skupiny a usadil sa kde si v strede tohto začarovaného kruhu (podobne, ako napríklad Hatebreed).
V niektorých recenziách na staršie albumy bolo Calibanu vyčítaný nevýrazný zvuk. Novými štúdiovými nahrávkami a živými koncertmi však pesimistom vyvracajú názor. V Bratislave ukázali tvrdosť aj nápady. No napriek tomu sa im nepodarilo preniesť na pódium štúdiový zvuk a všetky nápady z albumov neboli realizované. Zamrzelo, že bubeník Patrick nedostal priestor na hru na flutu, lebo je to ďalšia vec navyše, ktorá ich môže odlíšiť od podobných skupín. Najvýraznejší bol spevák Andreas. Vzrastom malý chlapík vie rozhýbať svoje hlasivky, ktoré prebudili aj miestami ospalé gitarové linky. Caliban sa už nespolieha iba na tvrdé stojaté riffy, ale rozhýbali konečne aj melodickú líniu. Skladby neboli stereotypné, ale rôznorodé.
Táto stále mladá kapela má veľkú budúcnosť a myslím si, že budúce turné bude mať omnoho väčší rozmer.
